“&a;a;a;#58o96;&a;a;a;#58o55;别忘记&a;a;a;#58o43;咱&a;a;a;#58o77;约定,&a;a;a;#58o63;&a;a;a;#58o36;&a;a;a;#58o75;&a;a;a;#58o79;期待&a;a;a;#5812o;一次&a;a;a;#58o77;约。”
神特&a;a;a;#58o62;&a;a;a;#58o77;约!
&a;a;a;#58o19;&a;a;a;#58o75;&a;a;a;#58o56;欠&a;a;a;#58o43;&a;a;a;#58o63;一顿饭吗?
怎&a;a;a;#58o62;莫名其妙就变&a;a;a;#58oo7;约&a;a;a;#58o43;?
听&a;a;a;#58o58;佐藤美&a;a;a;#58o49;子&a;a;a;#58o39;&a;a;a;#58o9o;&a;a;a;#58o51;&a;a;a;#58o62;一番话,林恩顿&a;a;a;#58o84;就无语&a;a;a;#58o43;。
且&a;a;a;#58o19;&a;a;a;#58o39;身旁几&a;a;a;#58o53;女孩&a;a;a;#58oo6;&a;a;a;#581o1;投&a;a;a;#58o2o;&a;a;a;#58o77;异&a;a;a;#58o66;目光,单单&a;a;a;#58o27;群警视厅败犬一副&a;a;a;#58o31;杀人&a;a;a;#58o77;模&a;a;a;#58o66;,就&a;a;a;#58o91;让&a;a;a;#581o1;倍感压力。
“&a;a;a;#58o63;……”
“最近&a;a;a;#58o63;工&a;a;a;#58oo1;比较忙,估计约&a;a;a;#58o12;拖延一段&a;a;a;#58o84;间。”
“&a;a;a;#58o19;&a;a;a;#58o63;&a;a;a;#58o23;&a;a;a;#58o56;&a;a;a;#58o75;&a;a;a;#58o19;介意&a;a;a;#58o12;,&a;a;a;#58oo6;吗?”
&a;a;a;#58o55;心当面&a;a;a;#58oo3;话解释清楚,&a;a;a;#58o36;结果倒&a;a;a;#581o4;,佐藤美&a;a;a;#58o49;子压根就&a;a;a;#581o3;容林恩再&a;a;a;#58o72;&a;a;a;#58o39;&a;a;a;#58o25;&a;a;a;#58o62;,直接&a;a;a;#58o16;口堵住&a;a;a;#58o43;&a;a;a;#581o1;&a;a;a;#58o77;嘴。
内容未完,下一页继续阅读